Interrupcia je záťaž pre telo, no hlavne pre dušu.

Nebudem nikoho súdiť, nebudem rozmýšľať prečo k tomu vôbec musí dôjsť a nebudem polemizovať nad tým, či to je v 21. storočí humánna činnosť. Osobnú skúsenosť s interrupciou nemám a preto viem, že akokoľvek som o svojom názore presvedčená, nedokážem sa celou svojou podstatou vcítiť do tejto situácie.

Vo svojom životnom presvedčení, v ktorom verím (naivne?), že neexistuje človek skrz-naskrz skazený svojim hnevom, radosťou z ubližovania a nenávisťou, som presvedčená, že sa takisto nenarodí žiadna žena s myšlienkou „raz počnem a podstúpim interrupciu". Ak sa taká situácie v živote vyskytne, neverím, že hociktorá žena sa rozhodne pre tento zákrok v priebehu dňa, týždňa, mesiaca.

Človek v tej chvíli musí rozmýšľať za dvoch. Spraviť také rozhodnutie, ktoré bude najsprávnejšie pre dieťa. Áno, nemyslím si, že interrupcia ja výhra pre matku. Ak to znie akokoľvek prapodivne, vždy sa dá z príbehu matky zistiť, prečo sa tak rozhodla.

Jednoduchý článok v novinách zaradený do kategórie PORADŇA, ktorý písalo šestnásťročné dievča, ktoré podstúpilo interrupciu. Žila iba s babkou, nemali veľa peňazí, lebo ona ešte chodila do školy a vieme, aký majú príjem dôchodcovia. Otehotnela, rozmýšľala a rozhodla sa. V opačnom prípade by sa dieťa narodilo do veľmi zle situovanej rodiny, malo by školopovinnú mamu, babka by musela utiahnuť domácnosť a starostlivosť o dieťa (čo nie je jednoduchá záležitosť) a čo ak by sa raz pominula? Druhou možnosťou by mohol byť fakt, že by sociálni pracovníci poslali dieťa rovno do detského domova pre maloletosť matky a zlé finančné pomery v rodine.

Moja známa si pri listovaní veľmi známeho slovenského ženského magazínu prelistovala až na príbehy zo života a jeden z nich mal názov „Podstúpila som interrupciu". Ani si len neprečítala prvý riadok článku a už aj vehementne vykríkla „krava!".

Každá žena má dôvod na to, prečo si nechala spraviť zákrok. Či ho už verejne prizná, alebo nie. Myslím si, že je to ťažké rozhodnutie a veľakrát, dovolím si tvrdiť, že v danej situácii a momente to najsprávnejšie. Nie som zástancom toho, aby sa deti rodili za každú cenu. Tou cenou myslím prípady, ako hrozba ťažkého postihnutia, maloletosť mamičiek, dieťa hodené v kontajnery s omrzlinami alebo hladné, niekde v drevených chajdách či v rodine, ktorá nemá ani na chlieb. To je podľa mňa ešte viac nezodpovedné ako samotná prapríčina interrupcie.

Názory na vec sú rôzne a budem ich rešpektovať. Posudzovateľ by si mal však napred rozmyslieť, čo chrstne do tváre svojmu objektu útoku, teda žene, ktorá podstúpila interrupciu. Len prosím, nech nikto už nevylepuje na billboardy mŕtve zakrvavené plody, neposiela spamy typu „Mamička moja, ja by som Ťa tak veľmi ľúbilo..." a nevykrikuje INTERRUPCIA JE VRAŽDA!, keď o tom vie veľké guľové. A ak v sebe jednoducho cítite pocit nepravosti a súcitíte s tým malým plodíkom, ktorý si toho veľa ešte nepouvedomuje, pripomeňte si fakt, a to si môžete byť istí, že žiadna žena, ktorá tento zákrok podstúpila, na to do smrti nezabudne. Ani v prípade, že sa jej za pár rokov narodí dieťa (ak to bude možné).

Týmto článkom nechcem v nikom vzbudiť názor, že radšej by som ženy a dievčatá posielala na interrupciu, než aby sa zabránilo samotnému počatiu. Každý je si strojcom vlastného šťastia a ak je niekto zrelý na sex, mal by vedieť aj o spôsoboch antikoncepcie. No keď už takáto situácia nastane, potom sa zbytočne rozmýšľa nad tým, prečo nebola použitá ochrana. Väčšinou sa rozmýšľa, čo bude ďalej...